-
Notifications
You must be signed in to change notification settings - Fork 0
Expand file tree
/
Copy pathrubychant.html
More file actions
651 lines (572 loc) · 40.3 KB
/
Copy pathrubychant.html
File metadata and controls
651 lines (572 loc) · 40.3 KB
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
118
119
120
121
122
123
124
125
126
127
128
129
130
131
132
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147
148
149
150
151
152
153
154
155
156
157
158
159
160
161
162
163
164
165
166
167
168
169
170
171
172
173
174
175
176
177
178
179
180
181
182
183
184
185
186
187
188
189
190
191
192
193
194
195
196
197
198
199
200
201
202
203
204
205
206
207
208
209
210
211
212
213
214
215
216
217
218
219
220
221
222
223
224
225
226
227
228
229
230
231
232
233
234
235
236
237
238
239
240
241
242
243
244
245
246
247
248
249
250
251
252
253
254
255
256
257
258
259
260
261
262
263
264
265
266
267
268
269
270
271
272
273
274
275
276
277
278
279
280
281
282
283
284
285
286
287
288
289
290
291
292
293
294
295
296
297
298
299
300
301
302
303
304
305
306
307
308
309
310
311
312
313
314
315
316
317
318
319
320
321
322
323
324
325
326
327
328
329
330
331
332
333
334
335
336
337
338
339
340
341
342
343
344
345
346
347
348
349
350
351
352
353
354
355
356
357
358
359
360
361
362
363
364
365
366
367
368
369
370
371
372
373
374
375
376
377
378
379
380
381
382
383
384
385
386
387
388
389
390
391
392
393
394
395
396
397
398
399
400
401
402
403
404
405
406
407
408
409
410
411
412
413
414
415
416
417
418
419
420
421
422
423
424
425
426
427
428
429
430
431
432
433
434
435
436
437
438
439
440
441
442
443
444
445
446
447
448
449
450
451
452
453
454
455
456
457
458
459
460
461
462
463
464
465
466
467
468
469
470
471
472
473
474
475
476
477
478
479
480
481
482
483
484
485
486
487
488
489
490
491
492
493
494
495
496
497
498
499
500
501
502
503
504
505
506
507
508
509
510
511
512
513
514
515
516
517
518
519
520
521
522
523
524
525
526
527
528
529
530
531
532
533
534
535
536
537
538
539
540
541
542
543
544
545
546
547
548
549
550
551
552
553
554
555
556
557
558
559
560
561
562
563
564
565
566
567
568
569
570
571
572
573
574
575
576
577
578
579
580
581
582
583
584
585
586
587
588
589
590
591
592
593
594
595
596
597
598
599
600
601
602
603
604
605
606
607
608
609
610
611
612
613
614
615
616
617
618
619
620
621
622
623
624
625
626
627
628
629
630
631
632
633
634
635
636
637
638
639
640
641
642
643
644
645
646
647
648
649
650
651
<html><head>
<meta charset="UTF-8">
<style>
.unit {position: relative}
chi {position: absolute; top:1em; white-space: nowrap}
button {font-size:120%;}
.pli {font-size:150% ;font-family: Tahoma;color:brown;}
.unit::after {content:" ";}
.trans {color:blue;cursor: pointer;font-size:150%;}
.word{text-align: center}
.hr {width:100%;border-bottom: dashed 1px brown}
</style>
<meta name="viewport" content="width=device-width, initial-scale=1" />
</head>
<body onload="init()">
<div>
<button onclick="render('anekajati')">許多生(早)</button>
<button onclick="render('patthana')">廿四緣(早)</button>
<button onclick="render('mahanamakkara')">大礼敬(晚)</button>
<button onclick="render('ratanasutta')">宝經</button>
<button onclick="render('vandana')">三宝功德</button>
<button onclick="render('metta')">慈心</button>
<button onclick="render('sharemerit')">发愿</button>
<button onclick="render('patisanghayoniso')">四資具省思</button>
<div id="main"></div>
<script><!--
const anekajati=`Anekajāti{許多生} Pāḷi{經文}
namo{礼敬} tassa{彼} bhagavato{世尊} arahato{阿拉汉} sammāsambuddhassa{正自觉者}.
Anekajāti saṃsāraṃ{轮回} ,sandhāvissaṃ{流转} anibbisaṃ{没发现} ;
gahakāraṃ{造屋者} gavesanto{寻找} ,dukkhājāti{诸苦生} punappunaṃ{再再} .
gahakāraka{造屋者} diṭṭhosi{已见},puna{再} gehaṃ{屋} na{不} kāhasi{造};
sabbāte{所有} phāsukābhaggā{椽已毁坏}, gahakūṭaṃ{栋梁} visaṅkhataṃ{已破坏} ;
visaṅkhāragataṃ{已离行作} cittaṃ{心} , taṇhānaṃ{爱} khayam{尽}ajjhagā{证}. //已证诸爱尽。(三遍)
Iti{如此} imasmiṃ{此} sati{有} idaṃ{彼} hoti{有}, imassuppādā{此生} idaṃ ,
uppajjati{生}, yadidaṃ{此即是} - avijjā{无明} paccayā{缘} saṅkhārā{行},
saṅkhāra{行} paccayā viññāṇaṃ{识} , viññāṇa{识} paccayā nāmarūpaṃ{名色} ,
nāmarūpa{名色} paccayā saḷāyatanaṃ{六处} ,
saḷāyatana{六处} paccayā phasso{触}, phassa{触} paccayā vedanā{受},
vedanā paccayā taṇhā{爱}, taṇhā paccayā upādānaṃ{取} ,
upādāna{取} paccayā bhavo{有}, bhava{有} paccayā jāti{生},
jāti paccayā jarā{老} maraṇaṃ{死} soka{愁} parideva{悲}
dukkha{苦} domanass{忧} upāyāsā{恼} sambhavanti{生起}.
Evametassa{如此} kevalassa{整个} dukkhakkhandhassa{苦蕴} samudayo{生起} hoti{是}.
Yadāhave{其时} pātubhavanti{清楚显现} dhammā{诸法};
ātāpino{热忱} jhāyato{专注} brāhmaṇassa{婆罗门};
athassa{于是} kaṅkhā{疑惑}vapayanti{消失} sabbā{一切};
yato{因为} pajānāti{了知} sahetu{有因} dhammaṃ{诸法} .//因为了知有因诸法。
Iti imasmiṃ asati{无} idaṃ na hoti , imassa{此} nirodhā{灭} //此无故彼无,此灭故彼灭。
idaṃ nirujjhati{灭} , yadidaṃ -
avijjā nirodhā saṅkhāra nirodho{灭},
saṅkhāra nirodhā viññāṇa nirodho ,
viññana{识} nirodhā nāmarūpa nirodho ,
nāmarūpa nirodhā saḷāyatana nirodho ,
saḷāyatana nirodhā phassa nirodho ,
phassa nirodhā vedanā nirodho ,
vedanā nirodhā taṇhā nirodho ,
taṇhā nirodhā upādāna nirodho ,
upādāna nirodhā bhava nirodho ,
bhava nirodhā jāti nirodho ,
jāti nirodhā jarā maraṇaṃ soka parideva
dukkha domanass upāyāsā nirujjhanti{灭} .
Evametassa{如此} kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti .
Yadāhave pātubhavanti dhammā ;//其时诸法清楚显现,
ātāpino jhāyato brāhmaṇassa ;//于热忱专注婆罗门;
athassa kaṅkhā vapayanti sabbā ;//他的一切疑惑消失,
yato khayaṃ{灭尽} paccayānaṃ{诸缘} avedi{悟知} .//因为悟知诸缘灭尽。
Iti imasmiṃ sati idaṃ hoti , imassuppādā idaṃ
uppajjati , imasmiṃ asati idaṃ na hoti , imassa
nirodhāidaṃ{灭彼} nirujjhati , yadidaṃ -
avijjā paccayā saṅkhārā ,
saṅkhāra paccayā viññāṇaṃ ,
viññāṇa paccayā nāmarūpaṃ ,
nāmarūpa paccayā saḷāyatanaṃ ,
saḷāyatana paccayā phasso ,
phassa paccayā vedanā ,
vedanā paccayā taṇhā ,
taṇhā paccayā upādānaṃ ,
upādāna paccayā bhavo ,
bhava paccayā jāti ,
jāti paccayā jarā maraṇaṃ soka parideva
dukkha domanass upāyāsā sambhavanti .
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti .
avijjāya{无明} tveva{如是} asesavirāga{完全離貪} nirodhā saṅkhāra nirodho ,
saṅkhāra nirodhā viññāṇa nirodho ,
viññāṇa nirodhā nāmarūpa nirodho ,
nāmarūpa nirodhā saḷāyatana nirodho ,
saḷāyatana nirodhā phassa nirodho ,
phassa nirodhā vedanā nirodho ,
vedanā nirodhā taṇhā nirodho ,
taṇhā nirodhā upādāna nirodho ,
upādāna nirodhā bhava nirodho ,
bhava nirodhā jāti nirodho ,
jāti nirodhā jarā maraṇaṃ soka parideva
dukkha domanass upāyāsā nirujjhanti .
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti .
yadāhave pātubhavanti dhammā ;//其时诸法清楚显现,
ātāpino jhāyato brāhmaṇassa ;//于热忱专注婆罗门;
vidhūpayaṃ{摧破} tiṭṭhati{住立} mārasenaṃ{魔军} ;//摧破诸魔军而住立,
sūriyova{如太阳} obhāsaya{照耀} mantalikkhaṃ{天空} .//犹如太阳照耀天空。`
//--></script>
<script><!--
const patthana=`Paṭṭhāna{发趣} mātikāpāṭha{论母诵}
Hetupaccayo{因缘}, ārammaṇapaccayo{所缘缘},
adhipatipaccayo{增上缘}, anantarapaccayo{无间缘},
samanantarapaccayo{相续缘}, sahajātapaccayo{俱生缘},
aññamaññapaccayo{相互缘}, nissayapaccayo{依止缘},
upanissayapaccayo{亲依止缘}, purejātapaccayo{前生缘},
pacchājātapaccayo{后生缘}, āsevanapaccayo{重复缘},
kammapaccayo{业缘}, vipākapaccayo{异熟缘},
āhārapaccayo{食缘}, indriyapaccayo{根缘},
jhānapaccayo{禅那缘}, maggapaccayo{道缘},
sampayuttapaccayo{相应缘}, vippayuttapaccayo{不相应缘},
atthipaccayo{有缘}, natthipaccayo{无有缘},
vigatapaccayo{离去缘}, avigatapaccayoti{不离去缘}.
(Pubbaṇhasuttam){午前经}
Jayanto{胜利者} bodhiyāmūle{菩提树下},//菩提树下胜利者,
Sakyānaṃ{释迦族} nandivaḍḍhano{增喜悦} ,//为释迦族增喜悦;
Evameva{如此} jayo{胜利} hotu{愿} ,//愿你也如此胜利,
jayassu{得胜利} jayamaṅgale{胜利吉祥} .//得胜利胜利吉祥!
Aparājita{不可战胜}pallaṅke{座}, //坐在不可战胜的
sīse{顶} puthuvipukkhale{大地莲花} ,//一切诸佛灌顶处、
Abhiseke{灌顶} sabbabuddhānaṃ{一切诸佛} ,//大地莲花座顶上,
aggappatto{至高的成就} pamodati{随喜}. //随喜至高的成就!
Sunakkhattaṃ{吉星象} sumaṅgalaṃ{善吉祥}
suppabhātaṃ{善黎明} suhuṭṭhitaṃ{善奉祀} ;
sukhaṇo{善刹那} sumuhutto{善瞬间} ca{与},
suyiṭṭhaṃ{善献供} brahmacārisu{梵行者}.//善献供给梵行者。
Padakkhiṇaṃ{增长} kāyakammaṃ{身业}
vācākammaṃ{语业} padakkhiṇaṃ{增长}
Padakkhiṇaṃ manokammaṃ{意业}
paṇīdhi{志愿} te{彼} padakkhiṇe{增长}.//你的志愿是增长。
Padakkhiṇāni{增长} katvāna{作之后}, //所作增长后,
labhanta'tthe{达成目标} padakkhiṇe{增长} //.以增长达成目标。
te atthaladdhā{达成} sukhitā{快乐},//愿你达成目标与快乐,
virūḷhā{成长} Buddhasāsane{佛陀教法中};//并在佛教中成长!
Arogā{健康} sukhitā{快乐} hotha{愿},
saha{皆} sabbehi{一切} ñātibhi{亲戚}.//愿你和一切亲戚 皆健康、快乐!
bhanvatu{愿} sabbamaṅgalam{诸吉祥},//愿得诸吉祥,
rakkhantu{守护} sabbadevatā{诸天}//愿诸天守护;
sabbabuddhānubhāvena{依诸佛威力}
sadā{常} sukhī{快乐} bhavantu{愿} te .//愿你常快乐!
bhanvatu sabbamaṅgalam ,
rakkhantu sabbadevatā
sabbadhammānubhāvena{依诸法威力} ,
sadā sukhī bhavantu te .
bhanvatu sabbamaṅgalam ,
rakkhantu sabbadevatā
sabbasaṅghānubhāvena{依诸僧威力} ,
sadā sukhī bhavantu te .
`
//--></script>
<script><!--
const sharemerit=`
Patthanā{发愿}
Yaṃ{无論} pattaṃ{所成就} kusalaṃ{善} tassa{彼}, ānubhāvena{威力} pāṇino{众生} ;//以所成就之善的威力,
sabbe{一切} saddhamma{正法} rājassa{王},//愿一切众生了知正法王
ñatvā{了知} dhammaṃ{法} sukhāvahaṃ{导向快乐} .//导向快乐之法!
Pāpuṇantu{到达} visuddhāya{清净}, sukhāya{快乐} paṭipattiyā{修行};//透过清净、快乐的修行,
asokam{无忧}anupāyāsa{无恼}, nibbāna{涅槃} sukham{快乐}uttamaṃ{至上} .//愿到达无忧、无恼、至上快乐的涅槃!
Ciraṃ{長久地} tiṭṭhatu{愿住立} saddhammo{正法},//愿正法久住!
dhamme{法} hontu{愿} sagāravā{恭敬};//愿一切有情皆恭敬法!
sabbepi{一切} sattā{有情}kālena{适时}, sammā{完全}devo{天} pavassatu{降雨}.//愿天适时降雨!
Yathā{犹如}rakkhiṃ{保护} su{善} porāṇā{古老}, surājāno{善王} tathevimaṃ{真实} ;//犹如古代的善王般治国,
rājārakkhatu{愿国王保护} dhammena{依法}, attanova{自己} pajaṃ{子孙} pajaṃ . //愿国王依法保护人民,犹如自己的子孙!
imāya{以此} dhammānudhamma{法随法} paṭipattiyā{修行} buddhaṃ{佛} pūjemi{我敬奉}.//以此法随法行,我敬奉佛!
imāya dhammānudhamma paṭipattiyā dhammaṃ{法} pūjemi .//以此法随法行,我敬奉法!
imāya dhammānudhamma paṭipattiyā saṅghaṃ{僧} pūjemi .//以此法随法行,我敬奉僧!
addhāimāya{切实依此} paṭipattiyā{修行}
jāti{生} jarā{老} byādhi{病} maraṇamhā{死} parimuccissāmi{我将解脱}.
Idaṃ{此} me{我} puññaṃ{功德} āsavakkhayā{諸漏} vahaṃ{帶來} hotu{愿}.//愿我此功德,导向诸漏尽!
Idaṃ me puññaṃ nibbānassa{涅槃的} paccayo{缘} hotu .//愿我此功德,为证涅槃缘!
Mama{我} puññabhāgaṃ{功德分} sabba{诸} sattānaṃ{有情} bhājemi{回向} ;//我此功德分,回向诸有情,
Te{彼} sabbe{诸} me samaṃ{同得} puññabhāgaṃ labhantu{得到}.//愿彼等一切,同得功德分!`
//--></script>
<script><!--
const ratanasutta=`Ratanasutta{寶經}
panidhanato{愿} paṭṭhaya{今后} Tathāgatassa{如來的} dasa{十} pāramiyo{巴拉密}//自从发[至上]愿开始,[菩萨实践为成就]如来的十种巴拉密、
dasa{十} upapāramiyo{隨巴拉密} dasa{十} paramattha{最上}pāramiyoti{巴拉密}//十种随巴拉密、十种究竟巴拉密,
samatiṁsa{三十} pāramiyo{巴拉密} pañca{五} mahāpariccāge{大遍捨}//一共三十种巴拉密,五种大遍舍,
lokatthacariyaṁ{世間善行} ñātatthacariyam{所知善行} buddhatthacariyanti{佛善行}//[以及]世间利行、所知利行和佛陀利行三种行。
tisso{三} cariyāyo{行為} pacchimabhave{最後生} gabbhavokkantiṁ{入胎}//在最后生中,入胎、出生、
jātiṁ{生} abhinikkhamanam{出家} padhānacariyaṁ{精勤行} bodhipallaṅke{菩提座}//出家、精勤行、于菩提座上
māravijayaṁ{魔勝} sabbaññutaññaṇa{一切知智}ppaṭivedhaṁ{通達}//战胜魔罗、通达一切知智、
dhammacakka{法輪}ppavattanaṁ{轉} nava{新} lokuttara{出世間}dhammeti{法}//转动法轮,[证悟]九种出世间法。
sabbepi'me{諸} buddha{佛}guṇe{功德} āvajjetvā{思索}//在思维了佛陀的所有这些功德后,
vesāliyā{毗舍離} tīsu{三} pākārantaresu{城墙間}//在韦沙离城的三道城墙之间,
tiyāmarattiṁ{三夜晚} parittaṁ{少許} karonto{正在做}
āyasmā{具壽} ānanda{阿難}tthero{上座} viya{如}
kāruññacittaṁ{悲愍心} upaṭṭhapetvā{已經建立:} //在现起悲悯心之后,作了三夜如此的护卫。
koṭī{一千萬}satasahassesu{十萬} cakkavaḷesu{輪圍} devatā{諸天}//千千万轮围世界的诸天,
yassaṇaṃ{那威令} paṭiggaṇhanti{接受} yañca{} vesāliyā{毗舍離} pure{之前}//在韦沙离城领受了威令。
rogā{病} manussa{人} dubbhikkha{飢饉} sambhūtaṁ{發生} //为了令已发生的疾病、非人和饥荒
tividhaṁ{三種} bhayaṁ{怖畏} khippa{迅速} mantaradhāpesi{消除},
parittaṁ{护卫} taṁ{那} bhaṇāma{誦讀} he{啊} //让我们诵彼护卫经!
Yānīdha{此處} bhūtāni{生類} samāgatāni{集合} //凡会集此诸鬼神,
bhummāni{地居} vā{或} yāni{無論} va{或} antalikkhe{空居} //无论地居或空居,
sabbe{所有} va{或} bhūtā{生類} sumanā{快樂} bhavantu{愿他們} //愿一切鬼神欢喜,
atho{並且} pi{也} sakkacca{尊敬地} suṇantu{聽} bhāsitaṃ{所說} //请恭敬听闻所说。
Tasmā{是故} hi{確} bhūtā{生類} nisāmetha{傾聽} sabbe{所有} //故一切鬼神倾听:
mettaṃ{慈心} karotha{作} mānusiyā{人類} pajāya{世代} //散播慈爱给人类
divā{晝} ca{與} ratto{夜} ca{與} haranti{使歡喜} ye{彼} baliṃ{獻供} //日夜持来献供者,
tasmā{是故} hi{確} ne{彼} rakkhatha{守護} appamattā{不放逸} //故应保护莫放逸。
Yaṃ{任何} kiñci{某} vittaṃ{財富} idha{在此} vā{或} huraṃ{他世} vā{或} //所有此.他世财富,
saggesu{在天界} vā{或} yaṃ{任何} ratanaṃ{宝} paṇītaṃ{殊胜} //或于天界殊胜宝,
na{無} no{確實} samaṃ{相等} atthi{有} Tathāgatena{如來} //无有等同如来者。
idam{這} pi{也} Buddhe{佛} ratanaṃ paṇītaṃ //此乃佛之殊胜宝,
etena{此} saccena{諦} suvatthi{安乐} hotu{愿} //以此实语愿安乐!
Khayaṃ{灭尽} virāgaṃ{离贪} amataṃ{不死} paṇītaṃ //尽.离贪.不死.殊胜,
yad{哪} ajjhagā{獲得} Sakyamunī{释迦牟尼} samāhito{得定} //得定释迦牟尼证,
na{無} tena{由于} dhammena{法} sam'atthi{相等} kiñci{某物} //无有等同彼法者。
idam pi Dhamme{法} ratanaṃ paṇītaṃ //此乃法之殊胜宝,
etena saccena suvatthi hotu //以此实语愿安乐!
Yam{哪} buddhaseṭṭho{最胜佛} parivaṇṇayī{稱贊} suciṃ{清净} //最胜佛所赞清净,
samādhim{定} ānantarikañ{無間} ñam{名} āhu{謂} //谓为无间三摩地,
samādhinā{定} tena samo{等同} na{不} vijjati{見} //不见等同该定者。
idam pi Dhamme ratanaṃ paṇītaṃ //此乃法之殊胜宝,
etena saccena suvatthi hotu //以此实语愿安乐!
Ye{彼} puggalā{士} aṭṭha{八} sataṁ{善士} pasatthā{称赞} //为诸善士称赞者,
cattāri{四} etāni{那} yugāni{双} honti{是} //他们乃四双八士,
te{他們} dakkhiṇeyyā{应供养} Sugatassa{善至的} sāvakā{弟子} //善至弟子应供养,
etesu{此} dinnāni{布施} mahapphalāni{大果} //布施于此得大果。
idam pi Saṃghe{僧} ratanaṃ panītaṃ //此乃僧之殊胜宝,
etena saccena suvatthi hotu //以此实语愿安乐!
Ye suppayuttā{善用者} manasā{意} daḷhena{坚固} //以坚固意.善用者,
nikkāmino{离欲} Gotama{苟答马} sāsanamhi{教法中} //苟答马教中离欲,
te pattipattā{已到達} amataṃ{不死} vigayha{進入} //彼达利得.入不死,
laddhā{已獲得} mudhā{无偿} nibbutiṃ{寂灭} bhuñjamānā{受用} //无偿获得享寂灭。
idam pi Saṃghe ratanaṃ paṇītaṃ //此乃僧之殊胜宝,
etena saccena suvatthi hotu //以此实语愿安乐!
Yath'{如} indakhīlo{帝柱} paṭhaviṃ{地} sito{仰賴} siyā{是} //犹如帝柱依地立,
catubbhi{四面} vātehi{風} asampakampiyo{不动摇} //四面来风不动摇;
tathūpamaṃ{譬如} sappurisaṃ{善男子} vadāmi{说} //我说譬如善男子,
yo{哪} ariyasaccāni{圣谛} avecca{决定} passati{见} //决定见诸圣谛者。
idam pi Saṃghe ratanaṃ paṇītaṃ //此乃僧之殊胜宝,
etena saccena suvatthi hotu //以此实语愿安乐!
Ye ariyasaccāni vibhāvayanti{明了} //凡明了诸圣谛者,
gambhīra{深}paññena{以智慧} sudesitāni{所善說} //由深慧者所善说,
kiñcāpi{即使} te honti bhusappamattā{极放逸} //即使他们极放逸,
na te bhavaṃ{存有} aṭṭhamaṃ{八} ādiyanti{拿取} //亦不再受第八有。
idam pi Saṃghe ratanaṃ paṇītaṃ //此乃僧之殊胜宝,
etena saccena suvatthi hotu //以此实语愿安乐!
Sahā{共同} v'assa{時} dassanasampadāya{成就知見} //彼成就见之同时,
tayas{三} su{善} dhammā{法} jahitā{断除} bhavanti{存有} //实已断除三种法:
sakkāyadiṭṭhi{有身見} vicikicchitañ{怀疑} ca //有身邪见与怀疑、
sīlabbataṃ{戒禁取} vā pi yad atthi kiñci //戒禁取乃至其余;
catūh'{四} apāyehi{惡趣} ca vippamutto{已解脫} //他已解脱四恶趣,
cha{六} cābhiṭhānāni{逆罪} abhabbo{不可能} kātuṃ{造} //不可能造六逆罪。
idam pi Saṃghe ratanaṃ paṇītaṃ //此乃僧之殊胜宝,
etena saccena suvatthi hotu //以此实语愿安乐!
kiñcāpi so{他} kammaṃ{业} karoti{造作} pāpakaṃ{恶} //即使他造作恶业,
kāyena{以身} vācā{語} uda{或} cetasā{心念} vā //由身或语或心念,
abhabbo so tassa{彼} paṭicchadāya{覆藏} //不可能将它覆藏,
abhabbatā{不可能} diṭṭhapadassa{见道者} vuttā{谓} //谓见道者不可能。
idam pi Saṃghe ratanaṃ paṇītaṃ //此乃僧之殊胜宝,
etena saccena suvatthi hotu //以此实语愿安乐!
Vanappagumbe{树丛上} yathā{如同} phussitagge{开花} //犹如热季第一月,
gimhāna{夏} māse{月} paṭhamasmiṃ{初} gimhe{热季} //花开林中树丛上;
tathūpamaṃ dhammavaraṃ{最上法} adesayi{所示} //譬如所示最上法,
nibbānagāmiṃ{导向涅槃} paramaṃhitāya{至上利} //导向涅槃至上利。
idam pi Buddhe ratanaṃ paṇītaṃ //此乃佛之殊胜宝,
etena saccena suvatthi hotu //以此实语愿安乐!
Varo{最胜者} varaññū{最胜知者} varado{最胜与者} varāharo{持胜} //最胜者知.与.持胜,
anuttaro{无上} dhammavaraṃ adesayi //无上者教示胜法。
idam pi Buddhe ratanaṃ paṇītaṃ //此乃佛之殊胜宝,
etena saccena suvatthi hotu //以此实语愿安乐!
Khīṇaṃ{已尽} purāṇaṃ{旧} navaṃ{新} n'atthi{不} sambhavaṃ{生} //已尽旧者新不生,
virattacittā{心离染} āyatike{在未来} bhavasmiṃ{存有} //于未来有心离染,
te khīṇabījā{尽种子} avirūḷhichandā{不增長欲} //彼尽种子不增欲,
nibbanti{寂灭} dhīrā{贤者} yathāyam{如此} padīpo{灯} //诸贤寂灭如此灯。
idam pi Saṃghe ratanaṃ paṇītaṃ //此乃僧之殊胜宝,
etena saccena suvatthi hotu //以此实语愿安乐!
Yānīdha bhūtāni samāgatāni //凡会集此诸鬼神,
bhummāni vā yāni va antalikkhe //无论地居或空居,
tathāgataṃ{如來} deva{天}manussa{人}pūjitaṃ{敬奉} //天人敬奉如来佛,
Buddhaṃ{佛} namassāma{礼敬} suvatthi hotu //我等礼敬愿安乐!
Yānīdha bhūtāni samāgatāni //凡会集此诸鬼神,
bhummāni vā yāni va antalikkhe //无论地居或空居,
tathāgataṃ deva{}manussa{}pūjitaṃ //天人敬奉如来法,
Dhammaṃ{法} namassāma suvatthi hotu //我等礼敬愿安乐!
Yānīdha bhūtāni samāgatāni //凡会集此诸鬼神,
bhummāni vā yāni va antalikkhe //无论地居或空居,
tathāgataṃ deva{}manussa{}pūjitaṃ //天人敬奉如来僧,
Saṃghaṃ{僧} namassāma suvatthi hotū{愿} //我等礼敬愿安乐!`
//--></script>
<script><!--
const vandana=`VANDANĀ{禮敬}
itipi{如此} so{他} bhagavā{世尊} arahaṃ{阿拉汉}, sammā{正} sambuddho{正覺}
vijjā{明}caraṇa{行}sampanno{圓滿}, sugato{善至}, lokavidū{世間解},
anuttaro{无上} purisadammasārathi{可被调御者之教練},
satthā{老師} devamanussānaṃ{天與人} ,
buddho{佛}, bhagavā
svākkhāto{善說} bhagavatā{世尊的} dhammo{法},
sandiṭṭhiko{自見}, akāliko{無時}, ehipassiko{來見}, opaneyyiko{導向(涅槃)},
paccattaṃ{个别的} veditabbo{可证知} viññūhī{智者}
suppañipanno{善行道者} bhagavato{世尊的} sāvakasaṅgho{弟子僧团},
ujuppaṭipanno{正直行道者} bhagavato sāvakasaṅgho ,
ñāyappañipanno{如理行道者} bhagavato sāvakasaṅgho ,
sāmīcippañipanno{正当行道者} bhagavato sāvakasaṅgho ,
yadidaṃ{即是} cattāri{四} purisayugāni{一双} aṭṭha{八} purisapuggalā{人士},
esa{這样} bhagavato sāvakasaṅgho ,
āhuneyyo{应受供养} pāhuneyyo{应受供奉} dakkhiṇeyyo{应受布施} añjalikaraṇīyo{應受合掌},
anuttaraṃ{無上} puññakkhettaṃ{福田} lokassā{世間的}'
`
//--></script>
<script><!--
const metta=`Mettābhāvanā{散播慈愛}
sabbe{一切} sattā{有情}, sabbe pāṇā{有息者}, sabbe bhūtā{生类},
sabbe puggalā{个体}, sabbe attabhāva{自体者} pariyāpannā{属于},
sabbā{一切} itthiyo{女性}, sabbe purisā{男性},
sabbe ariyā{圣者}, sabbe anariyā{非圣者},
sabbe devā{诸天}, sabbe manussā{人类}, sabbe vinipātikā{堕苦处者},
averā{无怨敌} hontu{愿} , abyāpajjā{无瞋害} hontu ,
anīghā{无恼乱} hontu , sukhī{快乐} attānaṃ{自己} pariharantu{保持} .
dukkhāmuccantu{脱离诸苦},
yathāladdha{所得} sampattito{成就} māvigacchantu{不失去},
kammassakā{业的所有者} .
puratthimāya{东} disāya{方向}, pacchimāya{西} disāya ,
uttarāya{北} disāya , dakkhiṇāya{南} disāya ,
puratthimāya anudisāya{南方}, pacchimāya anudisāya{北方},
uttarāya anudisāya{东方}, dakkhiṇāya anudisāya{西方},
heṭṭhimāya{下} disāya , uparimāya{上} disāya .
sabbe sattā , sabbe pāṇā , sabbe bhūtā , sabbe puggalā ,
sabbe attabhāva pariyāpannā ,
sabbāitthiyo , sabbe purisā , sabbe ariyā , sabbe anariyā ,
sabbe devā , sabbe manussā , sabbe vinipātikā
averā hontu , abyāpajjā hontu ,
anīghā hontu , sukhī attānaṃ pariharantu .
dukkhāmuccantu , yathāladdha sampattito māvigacchantu ,
kammassakā .
uddhaṃ{上} yāva{直到} bhavaggāca{有顶天}, adho{下} yāva avīcito{无间地狱};
samantā{普遍} cakkavāḷesu{轮围} , ye{彼} sattā pathavīcarā{地上走} ;//于普轮围界,地上走有情,
abyāpajjā{无瞋} niverāca{无怨}, niddukkhācā{无苦}' nuppaddavā{无难}.
uddhaṃ yāva bhavaggāca , adho yāva avīcito ;
samantā cakkavāḷesu , ye sattā udakecarā{水中游} ;
abyāpajjā niverāca , niddukkhācā ' nuppaddavā .
uddhaṃ yāva bhavaggāca , adho yāva avīcito ;
samantā cakkavāḷesu , ye sattā ākāsecara{空中飞} ;
abyāpajjā niverāca , niddukkhācā ' nuppaddavā .`
//--></script>
<script><!--
const mahanamakkara=`MahāNamakkāra{大礼敬}
1. Sugataṃ{善至} sugataṃ{善语} seṭṭhaṃ{尊贵者} , //善至.善语的尊贵者,
kusalaṃkusalaṃ{善与不善} jahaṃ{已舍断} ; //已舍断善与不善;
amataṃ{不死} amataṃ santaṃ{寂静} , //不死(涅槃).寂静的无比者,
asamaṃ{无比} asamaṃ dadaṃ{施} .//施与无比的不死。
Saraṇaṃ{皈依处} saraṇaṃ lokaṃ{世间} ,//世间的皈依处,知解世间,
araṇaṃ{无染} araṇaṃ karaṃ{作} ;//无染者[导人]作无染;
abhayaṃ{无畏者} abhayaṃ{无畏} ṭhānaṃ{处} ,//无畏者.至无畏处的导师,
nāyakaṃ{导师} nāyakaṃ name{礼敬}.//礼敬导师!
2. Nayana{目}subhaga{悦}kāyaṅgaṃ{身体} ,//拥有悦目的身体、
madhura{甜美}vara{殊胜}saropetaṃ{声音+拥有} ;//甜美殊胜的声音;
amita{无量}guṇa{功德}gaṇā{聚}dhāraṃ{持有} //,持有无量的功德聚,
dasabalam{十力}atulaṃ{无比} vande{礼敬}.//礼敬无比的十力者!
3. Yo{那} buddho{佛陀} dhitimāñña{稳固心意}dhārako{持有},//佛陀是持有稳固[定力]者.证悟者;
saṃsāre{轮回中} anubhosi{证悟者} kāyikaṃ{身} ;
dukkhaṃ{受苦} cetasikañca{与心} lokato{为了世间} ,//身与心在轮回中受苦;为了世间,
taṃ{彼} vande{礼敬} naradeva{人天}maṅgalaṃ{吉祥者} .//礼敬彼人天的吉祥者!
4. Bāttiṃ{三十二} satilakkhaṇa{相}citra{庄严}dehaṃ{身},//三十二相的庄严之身,
deha{身体}jjuti{光明}niggata{放射出}pajjalantaṃ{辉耀} ;//身体放射出辉耀的光明;
paññā{慧}dhiti{[定]力}sīla{戒}guṇoghavindaṃ{功德聚} ,//拥有慧.[定]力.戒的功德聚
vande{礼赞} muni{牟尼}mantima{最后}jātiyuttaṃ{生者} .//礼赞牟尼.最后之生者!
5. Pātodayaṃ{升起} bāla{早晨}divākaraṃ{太阳} va{或},//犹如早晨升起的朝阳,
majjhe{中} yatīnaṃ{诸行者} lalitaṃ{庄严} sirīhi{祥瑞};//在诸行者中[显得]庄严祥瑞;
puṇṇ{满}indu{月}saṅkāsa{似}mukhaṃ{脸} anejaṃ{无渴爱} ,//脸如满月.无渴爱,
vandāmi{我礼赞} sabbaññumahaṃ{一切知} munindaṃ{牟尼王} .//我礼赞一切知的牟尼王!
6. Upeta{具有}puñño{功德} vara{圣}bodhimūle{菩提树下},//6. 具足功德的善至,
sasena{有军队的}māraṃ{魔} sugato{善至} jinitvā{降伏};//于菩提树下降伏魔军;
abojjhi{觉悟} bodhiṃ{菩提} aruṇodayamhi{明相升起时},//在明相升起时觉悟菩提,
namāmi{礼敬} taṃ mārajinaṃ{降魔} abhaṅgaṃ{不败者} .//礼敬彼降魔的不败者!
7. Rāg{贪}ādiched{斩断}āmala{无秽垢}ñāṇakhaggaṃ{智之剑} ,//以念为盾,以智为剑,
satīsa{念}maññā{思}phalakā{盾}bhigāhaṃ{到达} ;//斩断贪等而无秽垢;
sīlogha{戒聚}laṅkāra{佩戴}vibhūsitaṃ{装饰} taṃ{彼} ,//他佩戴戒聚为装饰,
namāmi{我礼敬}bhiññā{证智神通}varam{最上}iddh{神通}upetaṃ{具有} .//我礼敬具有证智的最上神通者!
8. Dayālayaṃ{慈悲者} sabbadhi{一切生中} dukkaraṃ{难行} karaṃ{行} ,//慈悲者于一切生中难行能行,
bhav{有}aṇṇavā{海}tikkamam{超越}aggataṃ{无上处} gataṃ{到达} ;//超越有海(生命的海洋)到达无上处;
tiloka{三界}nāthaṃ{怙主} susamāhitaṃ{具妙定者} hitaṃ{利益者} ,//三界怙主.具妙定者.利益[众生]者,
samantacakkhuṃ{普眼者} paṇamāmi{我礼拜} taṃmitaṃ{无量者} .//我礼拜普眼者.无量者!
9. Tahiṃ{处} tahiṃ{处} pārami{巴拉密}sañcayaṃ{积累} cayaṃ{积} ,//[无量生中]处处积累巴拉密,
gataṃ{到达} gataṃ sabbhi{善人们} sukhappadaṃ{安乐境} padaṃ{到达} ;//已到达善人们可到达的安乐境;
narānarānaṃ{人、非人} sukhasambhavaṃ{引生快乐} bhavaṃ{有} ,//为诸人天引生快乐,
namānamānaṃ{礼敬不屈者} jina{胜者}puṅgavaṃ{公牛} gavaṃ{公牛} .//礼敬不屈者.胜者.牛王!
10. Maggaṅganāvaṃ{道支之舟} muni{牟尼}dakkha{熟练}nāviko{船师},//牟尼是道支之舟的熟练船师,
īhā{努力}phiyaṃ{橹} ñāṇakarena{智作} gāhako{持};//以智手执持努力之橹;
āruyha{登上} yo{哪} tāya{三} bahū{许多}bhavaṇṇavā{有海},//许多人乘坐它渡过有海.舍离痛苦,
tāresi{渡过} taṃ buddhamaghappahaṃ{佛陀} name{礼敬}.//礼敬彼佛陀!
11. Samatiṃ{三十} satipārami{巴拉密}sambharaṇaṃ{培育} ,//培育圆满三十种巴拉密,
varabodhidume{圣菩提树下} catusacca{四谛}dasaṃ{領悟} ;//在菩提树下悟四谛;
varam{最上之}iddhi{神通}gataṃ{已达} nara{人}deva{天}hitaṃ{利益} ,//已达最上之证智.利益人与天,
tibhav{三有}ūpasamaṃ{寂止者} paṇamāmi{我礼拜} jinaṃ{胜者} .//我礼拜胜者.三有寂止者!
12. Sata{百}puññaja{功德生}lakkhaṇikaṃ{具有(32)相} virajaṃ{离尘者} ,//由百种功德所生的具[三十二]相之离尘者,
gagan{天空}ūpama{如}dhiṃ{智} dhiti{坚固}meru{须弥}samaṃ{如同} ;//智如天空.[定力]坚固如同须弥;
jalaj{水生}ūpama{如}sītala{清涼}sīla{戒}yutaṃ{具有} ,//清净之戒如水中生长的[莲花],
pathavī{大地}sahanaṃ{坚忍} paṇamāmi{我礼敬} jinaṃ{胜者} .//坚忍如大地.我礼敬胜者!
13. Yo buddho{佛陀} sumati{妙慧者} dive{白天} divākarova{太阳般},//佛陀.妙慧者如白天的太阳般照耀,
sobhanto{照耀} ratijanane{生喜悦} sil{石}āsanamhi{座上};//坐在[令人]生喜悦的石座上,
āsīno{坐在} siva{吉祥}sukhadaṃ{快乐} adesi{教导} dhammaṃ{法} ,//教导[阿毗]达摩.施与诸天[涅槃的]吉祥快乐,
devānaṃ{诸天} tam{彼}asadisaṃ{无比者} namāmi{我礼敬} niccaṃ{恒常} .//我恒常礼敬彼无比者!
14. Yo pāda{足}paṅkaja{莲花}muduttalarājikehi{柔软平整},///莲花足柔软平整;
lokehi{世界} tīhivikalehi{无瑕玼} nirākulehi{不混乱};//带有无瑕玼.不混乱条纹的
sampāpuṇe{到达} nirupameyyatameva{无以伦比} nātho{怙主},//到达三界无以伦比处的怙主,
taṃ sabbalokam{一切世间}ahitaṃ{利益} asamaṃ{无双者} namāmi .//我礼敬彼利益一切世间的无双者!
15. Buddhaṃ{佛陀} narānara{人.非人}samosaraṇaṃ{集会} dhitattaṃ{坚固} ,//佛陀是人.非人集会[的皈依处],自己[定心]坚固.
paññā{慧}padīpa{灯}juti{光}yāvihatandhakāraṃ{摧破黑暗} ;//以慧灯之光摧破[无明]黑暗;
atthābhikāma{求义利者}naradeva{人天}hitāvahaṃ{来利益者} taṃ ,//[为有情世间]求义利者.为人天带来利益者
vandāmi{我礼赞} kāruṇi{悲悯者}kamaggam{至上者}ananta{无边}ñāṇaṃ{智者} 无边智者.//我礼赞彼悲悯者.至上者.无边智者!
16. Akhila{无余}guṇa{功德}nidhāno{宝藏} yo munindopagantvā{牟尼王},//16.无余功德宝藏的牟尼王,
vanam{森林}isipatanavhaṃ{仙人落处} saññatānaṃ{自制者} niketaṃ{住处} ;//去到称为“仙人落处”的森林.自制者的住处;
tahim{在那里}akusala{不善}chedaṃ{斩断} dhammacakkaṃ{法轮} pavatto{转动},//在那里转动法轮.斩断不善,
tam{彼}atulam{无比}abhi{极}kantaṃ{可爱者} vandaneyyaṃ{应礼赞者} namāmi .//我礼敬彼无比者.极可爱者.应礼赞者!
17. Suci{清净}parivāritaṃ{围绕} surucira{怡人的}ppabhāhi{光芒} rattaṃ ,//被清净众围绕.可喜的[身体发出]怡人的光芒,
siri{吉祥}visar{扩散}ālayaṃ{住} gupitam{守护}indriyeh{诸根}upetaṃ{具备} ;//住立于吉祥聚.具备守护诸根;
ravi{日}sasi{月}maṇḍalap{轮}pabhuti{之后}lakkhaṇo{相}pacittaṃ{多姿彩} ,//[足之轮]相从日月轮开始多姿彩,
sura{神}nara{人}pūjitaṃ{敬奉者} sugatam{善至}ādaraṃ{恭敬地} namāmi{我礼敬}.//受天.人敬奉者,我恭敬地礼敬善至!
18. Maggoḷumpena{道筏} muha{痴}paṭigh{瞋}āsādi{享受}-ullolavīciṃ{波涛} ,
saṃsāroghaṃ{轮回暴流} tari{船} tamabhayaṃ{那无畏} pārapattaṃ{到达彼岸} pajānaṃ{渡过} ;//以道筏渡过[充满]痴.瞋.欲波涛的轮回暴流,到达那无畏的彼岸;
tāṇaṃ{庇护所} leṇaṃ{避难所} asama{无比的}saraṇaṃ{皈依处} ekatitthaṃ{独一的} patiṭṭhaṃ{渡口} ,//人们的庇护所.避难所.无比的皈依处,独一的渡口.
puññakkhettaṃ{功德田} paramasukhadaṃ{究竟乐} dhammarājaṃ{法王} namāmi .//依止处.功德田,我礼敬施究竟乐的法王!
19. Kaṇḍambaṃ{甘哒芒} mūle{树下} parahitakaro{利他的} yo munindo{牟尼王} nisinno{坐在},//利他的牟尼王坐在甘哒芒果树下,
accheraṃ{稀有} sīghaṃ{快速} nayana{目}subhagaṃ{幸運的} ākul{混杂}aṇṇ{水}aggi{火}jālaṃ{焰光} ;//快速[显现]稀有.悦目.水火焰混杂的[双神变];
dujjāladdhaṃ{邪网} saṃmuni{牟尼们}bhijahitaṃ{不舍} pāṭiheraṃ{神变} akāsi{做了},//为破坏邪[见]网.牟尼们不舍行神变,
vande{礼赞} taṃ seṭṭhaṃ{尊贵的} parama{至上}ratijaṃ{乐} iddhidhammeh{神通法}upetaṃ{具有} //礼赞彼尊贵的.生至上乐的具神通法者!
20. Munindakko{牟尼王} yeko{彼等} day{悲悯}udayaruṇo{朝阳} ñāṇa{智慧}vitthiṇṇa{广大}bimbo{圖像},//悲悯如朝阳.智慧广大圆满者,独一的牟尼王如太阳;
vineyyap{可调教}pāṇoghaṃ{有情众} kamala{莲花}kathitaṃ{教导} dhammaraṃ{法光} sīvarehi{至上};//如清净池中的莲花,
subodhesi{善觉悟} suddhe{清净} tibhavakuhare{三有中} byāpitakkitti{称誉}nañca{遍满},//以至上的法光善觉悟,
tilokekaccakkhuṃ{三界独眼} dukhama{难忍}sahanaṃ{能忍} taṃ mahesiṃ{大仙} namāmi .//在三有中教导可调教的有情众.称誉遍满,我礼敬彼三界独眼.难忍能忍的大仙!
21. Yo jino{胜者} anekajātiyaṃ{许多生中} saputtadāram{儿子.妻子}aṅga{肢体}jīvi{生命}tampi{那也},//胜者爱乐菩提故,在许多生中以无执著之心,
bodhipemato{爱乐菩提故} alagga{无执著}mānaso{心} adāsiyeva{施与} atthikassa{希求者};//将儿子.妻子.肢体.生命施与希求者;
dānapāramiṃ{布施巴拉密} tato{之後} paraṃ{完成} apūri{完成后} sīlapāramādikampi{戒巴拉密等},//完成布施巴拉密后再[完成]其他戒巴拉密等,
tāsam{彼}iddhiyo{神通}payātam{达至}aggataṃ{最上者} tam{那}eka{独一}dīpakaṃ{洲} namāmi .//我礼敬彼以那些成就达至最上者.独一之洲!
22. Devādevātidevaṃ{诸天之中的极} nidhanavapudharaṃ{持最后之身}
mārabhaṅgaṃ{破魔} abhaṅgaṃ{不败} ,//诸天之中的极[殊胜.清净之]天,持最后之身,破魔的不败者,
dīpaṃ{明灯} dīpaṃ pajānaṃ{智慧} jayavarasayane{最上胜利座上}
bodhipattaṃ{达菩提}dhipattaṃ{增上} ;//诸人(有情)的[智慧]明灯,在最上胜利座上得达菩提.得达[世间]最胜处。
brahm{梵天}ābrahm{非梵天}āgatānaṃ{来集}
vara{最上}gira{[法]音}kathikaṃ{演说} pāpahīnaṃ{已断恶} pahīnaṃ{劣} ,//梵天.非梵天(天.人)来集,演说最上[法]音;已断恶.劣,
lok{世间}ālok{非世间}ābhirāmaṃ{所喜爱} satatam{恒常}abhiname{礼敬}
taṃ munindaṃ munindaṃ .//牟尼王为世间(人).非世间(天.梵天)所喜爱,恒常礼敬彼牟尼王!
23. Buddho{佛陀} nigrodha{榕树}bimbo{身} mudu{柔软}kara{手}caraṇo{足}
brahma{梵天}ghos{声}eṇi{鹿}jaṅgho{胫},//佛陀之身如榕树[一般圆满].手足柔软,声如梵天.胫如鹿
kosac{藏}chād{覆蓋}aṅgajāto{生殖器} punarapi{另外} sugato{善至}
suppatiṭṭhita{站立平稳}pādo{足};//.生殖器密藏;另外,善至站立足平稳,[眉间];
mūd{柔软}odāt{白}uṇṇa{毫}lomo{毛} athamapi{还有} sugato{善至}
brahm{如梵天}ujuggattabhāvo{直立},//白毫柔软, 还有,善至如梵天[一般身躯]直立,
nīl{绀青}akkhī{眼}dīgha{长}paṇhī{足踵}sukhum{细滑}amala{无垢}chavī{皮肤}
thomyarasaggasaggī{尝味得最上}.//眼色绀青.足踵长.皮肤细滑无垢,尝味得最上[滋味]。
24. Cattālīsaggadanto{四十颗最上之齿} samaka{齿}lapanajo{整齐} antaraṃ{中間} sappapīno{平满},//四十颗最上之齿整齐,肩膀无缝且平满;
cakkenaṅkitapādo{足有轮相} aviraḷa{无缝}dasano{齿} mārajus{胜魔者}saṅkhapādo{足踝高好}.//足有轮相.齿无缝,胜魔者足踝高好;
Tiṭṭhanto{站着} nonamanto{不弯曲} bhayakara{双手}mudunā{柔软}jaṇṇu{膝}kānāmasanto{触摩至},//站着不弯曲,柔软的双手可以触摩至膝;
vaṭṭak{圆满}khandho{肩膀} jino{勝者} go{牛}taruṇa{幼小的}pakhumako{睫毛} sīha{狮子}pubbaḍḍhakāyo{上半身}.//肩膀圆满.睫毛如牛犊,上半身如狮子。
25. Sattappīno{七处平满} ca dīghaṅguli{指纤长} matha //七处平满.指纤长,
sugato{善至} lomakūpekalomo{一毛孔一毫毛},//善至一毛孔一毫毛,
sampann{拥有}odāta{白色的}dāṭho{牙齿} kanaka{黄金}sama{相同}taco{皮肤}
nīlamuddhaggalomo{青色毛端向上}.//拥有白色的牙齿.如黄金般的皮肤,青色毛端向上[生长];
Sambuddho{正觉者} thūla{广长}jivho{舌} atha{又} sīha{狮子}hanuko{颚} //正觉者舌广长.又颚如狮子.
jālikap{缦网}pāda{足}hattho{手}, nātho{怙主} uṇhīsa{肉髻}sīso{头顶}//手足缦网,怙主头顶有肉髻
iti{如是}guṇasa{功德}hitaṃ{拥有} taṃ mahesiṃ{大仙} namāmi .// 我礼敬彼拥有如是功德的大仙!
26. Buddhobuddho'ti{“佛陀,佛陀”} ghoso{声音} atidullabhataro{极难得} kākathā{更不用说}//26.[甚至听到]“佛陀,佛陀”的声音都极难得,
buddhabhāvo{佛果},//更不用说[证悟]佛果了!
loke{世上} tasmā{所以}vibhāvī{明智者}vividha{各种}hitasukhaṃ{利乐}
sādhavo{善人们} patthayantā{希求}.//所以,世上希求[世间.出世间]各种利乐的明智者、善人们,
Iṭṭhaṃ{可爱} atthaṃ{為了} vahantaṃ{带来} sur{神}anara{非人}mahitaṃ{敬奉者} //愿恒常礼敬彼 带来可爱.[今生后世]义利者,
nibbhayaṃ{无畏者} dakkhiṇeyyaṃ{应施者} ,//受天.非天(人)敬奉者,
lokānaṃ{世间} nandi{乐}vaḍḍhaṃ{增长} dasabal{具十力者}amasamaṃ{无比者} taṃ //无畏者.应施者.增长世间福乐者,
namassantu{礼敬} niccaṃ .//具十力者.无比者!
`
//--></script>
<script><!--
const patisanghayoniso=`
Taṅkhaṇika{受用(四资具)当下} paccavekkhaṇa{省思文} pāṭha{誦}
paṭisaṅkhāyoniso{如理省思} cīvaraṃ{衣} paṭisevāmi{我受用},
yāvadeva{只是为了} sītassa{寒冷} paṭighātāya{防御} ,
uṇhassa{炎热} paṭighātāya ,
ḍaṃsa{虻} makasa{蚊} vātātapa{风吹日晒} siriṃsapa{爬虫类}
samphassānaṃ{触恼} paṭighātāya
yāvadeva hirikopīna{羞处} paṭicchādanatthaṃ{遮蔽}
paṭisaṅkhāyoniso piṇḍapātaṃ{食物} paṭisevāmi ,
n'eva{确实不} davāya{为嬉戏} na{不} madāya{为骄慢}
na maṇḍanāya{为装饰} na vibhūsanāya{为庄严} ,
yāvadeva imassa{此} kāyassa{身} ṭhitiyā{住立} yāpanāya{存续}
vihiṃsuparatiyā{为了停止伤害} brahmacariyānuggahāya{为了资助梵行}, //消除旧,
iti{如此} purāṇañca{旧} vedanaṃ{受} paṭihaṅkhāmi{我将消除}
navañca{新} vedanaṃ na uppādessāmi{生},//并使新受不生,
yātrā{生活的資助} ca{且} me{我} bhavissati{维持} anavajjatā{无过} ca
phāsuvihāro{安住} cā{且} //我将维持生命、无过且安住。
paṭisaṅkhāyoniso senāsanaṃ{坐卧处} paṭisevāmi ,
yāvadeva sītassa paṭighātāya , uṇhassa paṭighātāya ,
ḍaṃsa makasa vātātapa siriṃsapa
samphassānaṃ paṭighātāya ,
yāvadeva utuparissaya{季候的危险} vinodanaṃ{免除}
paṭisallān{宴坐}ārāmatthaṃ{寂静之乐} .//而好禅坐(独处)之乐。
paṭisaṅkhāyoniso gilāna{病者} paccaya{所需} bhesajja{医药}
parikkhāraṃ{必須品} paṭisevāmi , //我如理省思所受用的病者所需之医药资具
yāvadeva uppannānaṃ{已生起} veyyābādhikānaṃ{病苦}
vedanānaṃ{受} paṭighātāya ,//只是为了消除已生起的病苦之受
abyāpajjha{没有身苦} paramatāyā{尽量}.//为了尽量没有身苦
`
//--></script>
<script><!--
const dict={};
const parseData = data=> {
const out=[];
lines=data.split(/\r?\n/);
lines.forEach( line=>{
if (!line)return;
const sections=line.split("//");
const words=sections[0].trim().split(/ +/);
const translation=sections[1]||"";
const lineout=[];
words.forEach(item=>{
let last=0;
let chi="--";
item.replace(/\{(.*?)\}/g,(m,m1,p)=>{
let pli=item.substring(last,p);
//if (pli=="p") debugger
if (m1.length) {
chi=m1;
dict[pli]=chi;
} else {
chi=dict[pli]||chi;
}
lineout.push( {pli,chi});
last= p+m.length;
});
chi="";
pli=item.substring(last);
chi=dict[pli]||chi;
pli= " "+pli+" ";
lineout.push({pli,chi})
})
if (translation) lineout.push({translation});
out.push(lineout);
})
return out;
}
const opentrans=()=>{
const ele=event.target
const attr=ele.attributes;
if (attr.t) {
if (attr.t.value==ele.innerHTML) {
ele.innerHTML="…";
} else{
ele.innerHTML=attr.t.value;
}
}
}
const renderParagraph =data=>{
let out="";
data.forEach( line=>{
out+="<table class=paragraph onclick=opentrans()><tr>"
line.forEach( unit=>{
if (unit.translation){
out+="<td class=trans t='"+unit.translation+"'>…</td>";
} else {
out+="<td class=word>"
out+="<span class=pli>"+unit.pli+"</span><br/>"+unit.chi;
out+="</td>";
}
})
out+="</tr></table><div class=hr></div>";
});
return out;
}
const render=name=>{
const parsed=parseData(eval(name));
document.getElementById("main").innerHTML=renderParagraph(parsed);
}
const init=()=>{
render("anekajati");//
}
//--></script>
</body>
</html>